Keď ťa AI naučí, že najprv treba postarať sa o seba 🤖💛
Priatelia, toto je ono. Jeden z posledných predmetov, jeden z posledných kolokviálny výstupov, než sa oficiálne prepnem do módu ŠTÁTNICOVÁ PRÍPRAVA 🫡 A keďže tento predmet – Sociální inovace pro společnost – sa mi veľmi páčil, zaslúži si vlastný príspevok, než sa na pár týždňov ponorím len do učenia.
Témou môjho kolokvia bola "sebepéče" – konkrétne to, ako sebepéča, budovanie odolnosti a starostlivosť o tím súvisia s niečím, čo žijem denne aj mimo školy: s implementáciou AI nástrojov do nášho tímu 🦾
O ČOM TO VLASTNE BOLO
V práci vediem tím, ktorý sa venuje online akvizícii a optimalizácii digitálnych procesov. Posledný rok sa nám do všetkého poriadne zamotala AI – automatizácia analýzy dát, generovanie obsahu, vibe coding, rýchlejší UX výskum... Znie to skvele na papieri.
Lenže AI nie je len technologická zmena. Je to aj kultúrna a psychologická transformácia, ktorá sa dotýka pracovných rolí, identity a najmä ľudí.
A presne to sa nám v tíme aj stalo. Počas implementácie vibe codingu som narazila na výrazný odpor našej UX dizajnérky. Mala pocit, že AI preberá jej kompetencie a že jej rola napriek rokom skúseností stráca hodnotu. Neriešila to úplne priamo, ale otázky na mňa padali jasné: "Ako budem pracovať s obavami ľudí?" "Ako vytvorím bezpečné prostredie na učenie?" "Ako budem budovať resilience v tíme počas tejto neúprosnej technologickej zmeny?"
A zrazu som zistila, že moja rola líderky nie je len o stratégii a výbere nástrojov. Pribudla mi edukačná a facilitačná rola, podpora wellbeingu tímu... a nakoniec aj koučing samej seba 😅
ČO MA NAJVIAC ZASIAHLO
Spravila som si najprv vlastnú reflexiu – systematicky, cez ABCD model, aby som oddelila fakty od interpretácií. A potom prišiel otvorený rozhovor s mojou kolegyňou, kde som sa snažila držať princípov bezpečia, transparentnosti a priestoru na hlas a voľbu.
Pri príprave na kolokvium som sa vrátila k dvom konceptom, ktoré mi to všetko pomohli pomenovať:
Resilient Designers (Price & van der Bijl-Brouwer, 2023) – že odpor voči AI nie je technický problém, ale ľudský a súvisí s identitou. "Find purpose by embracing the journey" mi doteraz znie v hlave.
Trauma-informed přístup (CDC, 2022) – že strach zo straty kontroly ide ruka v ruke s neistotou. A že safety a collaboration nie sú buzzwordy, ale skutočne fungujú.
Najviac ma ale prekvapilo niečo iné. Kým som riešila, ako podporiť tím, uvedomila som si, že aj ja sama potrebujem priestor na reflexiu, psychohygienu a realistickejšie očakávania voči sebe.
Leadership v ére AI totiž nie je len o rozhodnutiach – je to aj o emocionálnej práci, ktorú človek často robí neviditeľne.
A tú si sama na sebe niekedy ani nevšimnete, kým vás na to nedonúti zastaviť sa kolokviálna úloha 🙃
ČO SI Z TOHO ODNÁŠAM
Konkrétne kroky, ktoré chcem posilniť – pre seba aj pre tím:
pravidelná sebareflexia (áno, ten ABCD model si asi obľúbim natrvalo),
otvorené 1:1 rozhovory o obavách, nie len o výsledkoch,
normalizovať chyby ako súčasť učenia a zdieľať aj nehotové výstupy,
a hlavne – vysvetľovať, prečo AI zavádzame, nie len že ju zavádzame.
Táto téma mi ukázala, že implementácia AI nie je len technologická výzva, ale predovšetkým ľudská. A že aj líderka potrebuje niekedy počuť to, čo hovorí svojmu tímu: že je v poriadku nevedieť všetko hneď a že je nesmierne dôležité sa starať nie len o tým ale aj samú seba. Koniec koncov aj ja som jeho súčasťou 🙃
Comments